Robert Koch
Heinrich Hermann Robert Koch (* 11. december 1843 – † 27. máj 1910) bol nemecký lekár. Považuje sa za jedného zo zakladateľov bakteriológie. Stal slávnym vďaka svojim objavom pôvodcov antraxu - Bacillus anthracis (1877), tuberkulózy - Mycobacterium tuberculosis (1882) a cholery - Vibrio cholerae (1883. Je nositeľom Nobelovej ceny za objav pôvodcu tuberkulózy.
Narodil sa v Nemecku v rodine baníckeho úradníka. Medicínu študoval pod vedením Jacoba Hentla na Univerzite v Göttingene. Počas Prusko-francúzskej vojny slúžil ako vojenský lekár vo Wolsteine. V roku 1885 sa stal profesorom hygieny na Berlínskej univerzite. V roku 1891 sa stal riaditeľom Ústavu pre štúdium infekčných chorôb a zostal nim až do roku 1904.
Robert Koch sa stal slávnym vďaka svojim objavom pôvodcov viacerých infekčných ochorení (antrax, tuberkulóza, cholera), , aj keď Vibrio cholerae objavil v skutočnosti o 30 rokov skôr taliansky anatóm Filippo Pacini. Za objav pôvodcu tuberkulózy bol v roku 1905 ocenený Nobelovou cenou.
Ako prvý dokázal, že Bacillus anthracis je pôvodcom antraxu (1876) a vypracoval tzv. Kochove postuláty, súbor pravidiel a postupov, ktoré sa dodnes používajú pri preukazovaní príčinnej súvislosti medzi predpokladaným pôvodcom choroby a chorobou samou. Objavil existenciu spór anthraxu a opísal ich stavbu, vysokú odolnosť voči nepriaznivým vplyvom a schopnosť spôsobiť nákazu aj po veľmi dlhom čase a stanovil nové bezpečnostné limity, ktoré by bránili rozvoju choroby.
Vyvinul množstvo postupov na fixáciu, farbenie a fotografovanie mikroskopických preparátov, ako aj nové spôsoby pestovania čistých bakteriálnych kultúr.
V roku 1882 zverejnil prácu, v ktorej ako prvý opísal Mycobacterium tuberculosis, ktorý sa občas prezýva Kochov bacil, a stanovil nové epidemiologické opatrenia, ktoré mali udržať túto chorobu pod kontrolou. V roku 1883 objavil Vibrio cholerae a preukázal jeho príčinnú súvislosť s cholerou.
V roku 1894 pripravil tuberkulín ako liek a vakcínu proti tuberkulóze (TBC). Ale tento objav sa nielenže sa ukázal byť neúčinný, ale jeho vedľajšie účinky viedli aj k úmrtiam pacientov. To v súvislosti so sfalšovaním výsledkov laboratórnych pokusov, ktoré malo urýchliť zavedenie lieku, viedlo k dočasnému poklesu Kochovej reputácie. Koch do publikovaných výsledkov zaradil aj pokusy, ktoré nestihol dokončiť, či ktoré ešte len plánoval. V skutočnosti realizoval len malú časť z nich a to na svoju veľkú smolu na objektoch, ktoré reagovali na liečbu tuberkulínom úplne inak ako človek. Najmä sa u nich neobjavovali prudké alergické reakcie, na ktoré niektorí pacienti umierali. Fakt, že sa tuberkulín potom ukázal ako výborný diagnostický prostriedok na prítomnosť protilátok proti TBC v tele pacienta, predstavoval iba malé zadosťučinenie.
Koch pokračoval vo svojich výskumoch chorôb, cestoval do Afriky, Indie a všade tam, kde se objavovali epidémie nebezpečných chorôb. Jeho práce o etiológii spavej choroby, malárie, lepry a ďalších chorôb predstavujú vrchol lekárskeho výskumu na prelome storočí.
