Carl Fridrich GauS
Carl Friedrich Gauß
C. F. Gauß sa narodil ako syn murára a vodného majstra. Počítať vraj vedel skôr ako dobre hovoriť. Čítať sa naučil skoro sám. Keď mal Carl tri roky, stalo sa, že opravil zle spočítanú výplatu. No najslávnejšia historka z jeho detstva hovorí o tom, že ako deväťročný školák dokázal za niekoľko sekúnd správne spočítať súčet všetkých čísel od jedna do sto a pritom odvodiť všeobecný postup pre súčet aritmetického radu. Keď to videl jeho učiteľ, hneď mu zohnal učebnicu matematiky.
V roku 1788 (v jedenástich rokoch) Gauss začal študovať na gymnáziu. Keď Gauss dostal od miestneho vojvodu štipendium, začal v roku 1792 študovať na Brunswick Collegium Carolinum. Tu Gauss nezávisle 'znovuobjavil' Bodeov zákon, binomickú vetu, aritmetický a geometrický priemer, zákon kvadratickej reciprocity a vetu o prvočíslach. S pomocou tohto šľachtica študuje v rokoch 1795-99 na univerzite v Göttingene a na univerzite v Helmstede. Vo svojej dizertačnej práci Gauß opisuje ako prvý matematik dôkaz o platnosti tzv. základnej vety algebry (každá algebraická rovnica má aspoň jedno možné riešenie).
V júni 1801 sa Gauß rozhodol predpovedať dráhu planétky Ceres, ktorá bola pozorovaná iba na deviatich stupňoch celej dráhy, skôr ako zmizla za Slnkom. Keď Wilhelm Matthias Olbers planétku Ceres znovu objavil, bola presne tam, kde ju Gauß predpovedal. Gauß pre výpočet jej dráhy použil svoju novú aproximačnú metódu tzv. metódu najmenších štvorcov. To zabezpečilo Gaußovi veľkú popularitu a úctu. Od roku 1807 Gauß pôsobil ako profesor astronómie a riaditeľ hvezdárne v Göttingene.
Gaußovo vedecké dielo je veľmi rozsiahle - v matematike sa preslávil aj svojimi výskumami v oblasti štatistiky a pravdepodobnosti (tzv. Gaussova krivka ako základné rozloženie pravdepodobnosti), tiež sa zaoberal matematickou analýzou (napr.: teória dvojitého a trojitého integrálu) či funkciami komplexnej premennej a teóriou čísel.
V geometrii je Gauß tým, kto ako prvý odhalil nedostatky v euklidovskej geometrii - zmenou piatej Euklidovej axiómy objavil princípy hyperbolickej geometrie (jedna z geometrií zakriveného priestoru), aj keď tieto svoje objavy nikdy počas svojho života nezverejnil.
Carl Friedrich Gauß sa zaoberal aj fyzikou, vo svojich fyzikálnych výskumoch sa pritom venoval najmä zemskému magnetizmu (správne teoreticky určil polohu južného magnetického pólu Zeme), spoločne s fyzikom Wilhemom Eduardom Weberom sa zaoberal aj štúdiom elektromagnetizmu. V roku 1833 spolu skonštruovali a postavili prvú linku elektromagnetického telegrafu na svete, a to v Göttingene; dlhú 1,2 km.
